Do poslednej kvapky krvi...

Do poslednej kvapky krvi... to je presne to, čo ma napadlo pri ďalšej akcii, ktorú začala IBU – Deň zdravia /alebo Učiteľská kvapka krvi/.

Už sa to začalo, učitelia sa len trošku ozvali cez Dlhé nosy a vláda rýchlo - rýchlo hľadá náplaste ako zaslepiť občanov. Na Vianoce nám údajne darujú 100 eur /v hrubom/. Samozrejme, že nechajú nejasné odpovede na otázky, pre koho je 100 eur určených. Je to aj pre učiteľky v materských školách? Vychovávateľky? Odborných zamestnancov? ZUŠkárov? CVČkárov? A kde ostali prevádzkoví zamestnanci – alebo tí snáď nemajú „dlhé nosy“? Za necelých 9,6 milióna sa im možno podarí rozoštvať rady učiteľov – zdá sa totiž, že odmenia len časť. A aby boli dve muchy jednou ranou, keď sa učiteľom nebude páčiť /čo sa im určite nebude/, všetci, ktorí v krajine nedostanú nič, môžu zahorieť pocitom nespravodlivosti. Mimochodom ak idú odmeniť 71 000 zamestnancov a každému dajú 100 eur, tak by na túto odmeňovačku malo stačiť 7,1 mil. eur. A komu vyčlenili tých zvyšných 2,5 milióna? Tak snáď na odvody, ktoré sa na páske neobjavia.

Našej vláde sa ale krásne podarí opäť naše skutočné problémy vo vzdelávaní otočiť na 100 eur. Priznajme im, že sú to skutoční profesionáli, ktorí presne vedia, čo robia. Prečo inak by tak rýchlo konali, aby sa odmeny objavili už v novembrovej výplate a len pre niektorých?

Kolegyne a kolegovia, už nechcete byť takto ponižovaní? Už máte plné zuby toho, ako z Vašej profesie urobia problém za 100 eur?

Rovnako ako ja, aj vy viete odpoveď na otázku našich priateľov, známych či rodiny: „Prečo nezmeníš zamestnanie?“ Prečo? Pretože ja som učiteľ. Vždy som bol. Už ako malé dieťa. Pretože ma teší hľadať a tvoriť spôsoby ako niečo vysvetliť, aby to bolo skutočne porozumené. Pretože ma teší posúvať výkony vyššie. Pretože ma napĺňa hľadať odpovede a uspokojovať zvedavosť. Mám radosť, keď vidím, ako „moje“ deti rastú a stávajú sa rozumnými a prospešnými ľuďmi /pretože aj po rokoch zostávame v kontakte, takže sa môžu podeliť nielen s úspechmi, ale často sa neboja požiadať aj o pomoc a to aj napriek tomu, že brány našej školy už dávno opustili/. Pretože verím, že takto pomáham spoločnosti. Vždy som chcel byť užitočný... pretože učenie je v mojom srdci. Pretože som v tom najlepší. Som proste učiteľom do poslednej kvapky krvi.

Žijeme v časoch, kedy bude táto naša odpoveď považovaná skôr za patetický výlev chudáka, ktorý ospevuje svoju zašlú slávu. My vieme, že to nie je patetické a že to tam niekde hlboko ešte stále tak cítime. Pridajme sa teda ku Učiteľskej kvapke krvi, či už priamym darovaním alebo návštevou lekára. Poukážme tým i na fakt, že už tejto spoločnosti nič viac dať nevládzeme, ostala nám len naša krv. Dali sme jej svoj voľný čas, svoje financie. Darovali sme jej všetky svoje schopnosti, záujem, pozornosť, trpezlivosť, výdrž, presvedčenie...  

-kc-