Prosba

Vychádzajúc z pravdy, že na Slovensku sa míňajú miliardy na školstvo a vzdelávanie, priamo či nepriamo, prosím v tom najlepšom zmysle za učiteľov, aby sa používali finančné zdroje štátu na informačné vzdelávacie kampane a podporu učiteľov a ich aktivít miesto predražených štátnych zákazok, aby spoločnosť pochopila, čo je tu zlé a každý občan tak za cenu jablka pre jeho deti nedostával prefarbené kamene, na ktorých si všetci lámeme zuby každý deň. Deti, študenti, rodičia, učitelia, zriaďovatelia, úradníci– všetkých sa škola týkala, týka alebo bude týkať.

Prečo ľudia, ktorí dostali našu dôveru a financie nemajú záujem riešiť naše problémy? Prečo ignorujú rady učiteľov, odborníkov a príklady dobrej praxe z iných krajín? Prečo nám tvrdia že hrušky sú jablká a neodpovedajú na otázky? Prečo upravujú štatistické kritériá svojich podkladov, aby mali argument nič nevylepšovať? Prečo? Lebo sa môžu tváriť ako obete kritiky, ktoré niekto ľutuje a volí. Tie peniaze im my občania dodávame s vierou že nám poskytnú kvalitné štátne služby a najlepšie ako je možné. ZA TO SÚ NÁM OBČANOM ZODPOVEDNÍ PRIAMO A MY MÁME PRÁVO ICH ZA TO HODNOTIŤ A SÚDIŤ. Nakladajú totiž s cudzím majetkom - majetkom štátu – majetkom nás všetkých. Nedávajú peniaze na nič, MY ICH DÁVAME.

Školstvo sa skutočne týka všetkých, a hlavne tých, ktorí vďaka zlému rozvoju osobnosti skončili ako zatrpknutí, nenávistní, neúspešní, nerozmýšľajúci, obviňujúci - vďaka chýbajúcim schopnostiam a talentom, ktoré nikdy nerozvinuli. Nezistili, že sú skvelí rečníci, organizátori, grafici, murári či speváci. Zostali im zničené životy, práca, pre ktorú sa nenarodili a bude ich frustrovať 8 hodín každý jeden deň do konca života. Nedostali šancu v systéme, ktorý je založený na Rakúsko-Uhorských princípoch byrokracie a poslušnosti.. Koľko rokov ešte bude táto spoločnosť potrebovať, aby verejne povedala, čo je očividné a zakričala na cisára že je nahý?

Prečo teda platy učiteľom? Prečo sú vo všetkých krajinách OECD vyššie ako na Slovensku? Lebo naši najlepší študenti a budúci pedagógovia odchádzajú do zahraničia a budú vychovávať Čechov, Francúzov, Švajčiarov a Angličanov, prípadne budú robiť úplne niečo iné za dvojnásobné ohodnotenie. Lebo učitelia, bez ohľadu na kvalitu, opúšťajú školy, pokiaľ potrebujú hypotéku, či si chcú dokonca dovoliť mať deti. Lebo v školstve ostávajú nadšenci, ktorí na svoju prácu pre spoločnosť DOPLÁCAJÚ každý deň stratou toho, čo im prináleží podľa ústavy. Žiadny kvalitný kuchár sveta by nevaril v reštaurácií za polovičný plat, žiadny architekt by neurobil plány banky za desatinu odmeny. My to robíme. Lebo pracujeme pre štát. Štát, ktorý, na rozdiel od všetkých štátov OECD, si učiteľov NEVÁŽI A ZNEVAŽUJE. A my to budeme robiť ďalej. Nám na vzdelaní ZÁLEŹÍ.

Ľudstvo si zaslúži viac - vzdelanie je cesta. Podporte učiteľov!

Imrich Milo