Živá reťaz v Žiline

Pondelok 1. februára 2016. Dážď. Pochmúrne a sivo. Ľudia prechádzajú ulicami svojich každodenných životov. Zrazu narazia na reťaz ľudských tiel. Stovky tiel. Viac ako osem stoviek ľudských duší vytvára reťaz, ktorá narúša stereotyp ľudského života - učitelia.

Čo to tí učitelia zas chcú? Platy? Na úrovni krajín s podobne silnou ekonomikou? Načo? Načo odpovedať? Veď každému musí byť na prvé zamyslenie jasné, že plat je to, čo dlhodobo láka ľudský potenciál pre akúkoľvek prácu. Keď si šikovný žiak položí otázku - čo budem študovať - a jeho srdce mu hovorí, aby učil a dával ľuďom silu a schopnosti do života, jeho mozog a rodičia mu povedia nie. Učiteľ mu to so smútkom a osobným sklamaním povie tiež. Veď čo hypotéka a budúca rodina? 30 000 Slovákov opúšťa túto krajinu, aby svoje nadanie rozdali v cudzích krajinách pre cudzincov, koľko je medzi nimi učiteľov? Ako má riaditeľ zastaviť kvalitného učiteľa, ktorý sa rozhodol opustiť školu, lebo si chce dovoliť kúpiť byt? Malé a veľké tragédie dnešného školstva. Nálada a motivácia učiteľov klesá. Deti strácajú v direktívnom systéme netvorivosti motiváciu a ich nadania sa strácajú. Na učiteľa to doľahne každý deň.

Ako je možné, že keď všetci občania platia dane rovnako, tak školy sú rôzne vybavené? Niekto má z grantu? Iný nie? Nie je to drzosť štátu voči svojim občanom, ak im garantuje veci tak, že ich negarantuje a nakoniec na každej škole musia rodičia cez rodičovské doplácať tú kvalitu, ktorou sa nakoniec chce pýšiť štát? Koľko toho už vlastne tí rodičia platia školám každý rok? Milióny, desiatky miliónov? Stovky? Aby sa nakoniec dozvedeli o premrhaných financiách a obchodoch za úplne netrhových podmienok. Komu plačú na ramenách? Komu sa sťažujú? Kto od nich musí žobrať tie peniaze? Kto to musí znášať? Drzý učiteľ, ktorého treba za to karhať, že nečušal a dovolil sa proti tomu ohlásiť. Počúval ho niekto niekedy? Čo by urobil úradník, aby situáciu napravil? Má vôbec on možnosť zastaviť toto mrhanie peniazmi, ktoré zozbieral tento národ v túžbe získať kvalitné štátne služby? Sifónový splýn a masírovanie duše, pokoju nedodajú.

Keď viac ako 800 ľudí začne spievať Gaudeamus, je to veľmi zvláštny pocit, pocit, že nás reťaz spojila v jednom, úcte k sebe samým cez vedomie, že môžeme byť hrdí jeden na druhého a hrdí na učiteľov, ktorí sa vzdali vlastnej pohody, aby vyšli do ulíc a žiadali to jediné pre hrdosť učiteľa - tie najlepšie podmienky pre svojich žiakov teraz hneď a hlavne do budúcnosti, nech tu nájdu aj za roky ešte motivovaných a inšpirujúcich pedagógov. Prečo nás pre toto niekto znevažuje? Máme málo starostí na pleciach?

Tak si prosíme slušne a úctivo. Napravte túto situáciu kto môžete.

Učitelia zo Žiliny